Ľudský osud
je LÁSKA
presiaknutá bolesťou
slzami obmývaná bezstarostnosť
čo tvári sa ako aprílové počasie
raz hore a raz na dne
trochu skromne
trochu nenápadne
čaká kedy opona spadne
aby zanechala súputníkov
v náručí života
a sama poznamenaná
všetkým tým čo si vyslúžila
tá LÁSKA
všetku špinu žitia zmyla
aby sa opäť narodila a žila
*
A posolstvo Isadory?
"Možno ho vyjadriť replikou z hry, v ktorej radí svojej žiačke: Každý vie tancovať. Každý. Je to v tebe. Tam vnútri. Dotkni sa vlastnej duše. Pocíť ju, vpusti ju. A potom vykroč vlastnými krokmi. Nie krokmi kohosi iného. So svojím vlastným čelom vysoko zdvihnutým a so svojimi vlastnými rukami široko rozprestrenými. Vykroč a tancuj."
http://mika.blog.pravda.sk/2011/11/23/tancovat-som-zacala-uz-v-matkinom-lone/