
*
Rieka dýcha v jesennom popoludní
svoje mantry vydychuje do ovzdušia
zvuky sú malebné a pokojné
spieva
spolu so stromami
ktoré sú v priateľskom súznení
a prepúšťajú do seba slnečné podarúnky
na znak vernosti
Ich bytie je nemenné
dotýkajú sa a ševelia svoje básne
okoloidúcim
ktorí nazerajú do ich životov
Posielajú im svoje zrelé listové pozdravy
a pripomínajú sa
aby neboli zabudnuté...
*