a môj pohľad zapadnedo rozmeru láskyčo mi sníma ruky z krížaskúsim dať odpoveďprečo tápemv zákonoch príťažlivostia rozbíjam sa nevedomkyo oltáre číchsi dušíje tak pusto v očiachakási ničotačo vymáha nesúhlas s mojou nahotou...len sme sa dotkli svojich vônía tie sa rozplynulitie sa na prachobrátiliúsmev odvisolv záhrade zabudnutiaako i myšlienkyna tebana dnikeď si mi čímsi boltie sladké spomienkyčo mi ešte hlavu mútiazaklínamdo tvrdostikameňov...*
Keď sa ráno
do lúčov slnka narodím






