čakám na prísľub opätovanej lásky
nechám ju cez seba prenikať
ako čisté biele lúče nebeských variácií
zavriem oči vystriem ruky
a ako slepec pôjdem cestou
v ústrety novým dňom a ľuďom
ktorí budú prijímať moje srdce ako to svoje
a budú cítiť všetko to čo aj ja
navzdory temnote
ktorá vystiera svoje nekonečné pahýle
a berie ako smrť
Dám čo môžem
a môžem veľa z čistého srdca
nie zo súcitu či strachu
pretože moje oči vidia viac ako by chceli
a moje uši počujú aj šepot lesa
vírenie trávy a padajúcu rosu
ktorá splynie s časom
a dokončí padanie hviezd...
*