unesie deň...
všetka tá nenávisť strach a bolesť
poskrývaná v opadaných listoch
zmĺkne v poslednom výdychu
Aj Zem zažíva zmŕtvychvstania
a zázraky tvorenia
neustále bojuje s ranami a vredmi
z rozbúrených vnútorností
aby potom veľkoryso
predviedla svoju múdrosť v nádychu
keď struny zahrajú v medzičase
svoje komorné - a -
Ľudskosť je jedinečná
a predsa prispieva k výdychu
lebo do rubu má vpichnuté násilie
a túžbu po cudzej krvi
*
Cudzia krv nebolí
len stečie do vrások Zeme
To len my chceme byť svätí
ba ešte svätejší od Syna
pokora
je len slovo
do ktorého sa chceme vtesnať
zabúdame sa však pozrieť
do vlastných očí
Naša dokonalosť je tiež dočasná
v čase ju zmetie smrť...
*