
*
krajinou chleba budem kráčať s tebou
od obzoru k obzoru
na dva kroky k sebe pripravení sme
prijať lásku
čo sa dvíha zo zeme
plní slnka od rána k večeru
žneme silu vetra i rýchlosť bielych oblakov
vysušená hruda drobí sa pod ťarchou nôh
oči márne hľadajú náznak tieňa
ten skrýva sa pod korunami stromov
v zázemí
krajinou chleba budem s tebou kráčať
do dlaní klasy zlata naberať
na dva kroky k sebe pripravení sme
prijať lásku
čo sa dvíha zo zeme
frivolnosť vtákov krúžiacich nad obilím
pri stmievaní drží priesvitný Mesiac v šachu
vkĺzneme do ticha noci v objatí
a potom budem ťa prosiť
o tie schované klasy
keď ležali sme v láske - v obilí
*