a katedrály núkajú tieň
k odpočinku
machová zeleň parkov pári sa s hmlou
na úpätí jesene
Splietaš žltú s oranžovou do venca dní
v prechádzkach čarovných
pod platanmi
keď lístie pŕchne na hlavy
a nevieš kam zavesiť zrak
z toľkej nádhery
Labute vedú mladé na vychádzku
len tak predviesť svetu
svoje statky rodinné
a ja s očami dokorán
od obzoru po obzor
tiež vnímam okamih mieru
a plním sa ním...
***
27. októbra 2012