
***
Kým sa roztopí
niečo v nás
niečo
čo nás neposúva do krajiny lásky
do krajiny bez obetí nešťastí a hrôz
kým roztopí sa v srdci ten kus ľadu
a voda slnkom prežiarená
v dúhovom zajatí nekonečného času
prenesie sa do oblakov
stroskotajú moje oči
v nečakanom prílive pokoja
a ja im nedovolím
aby vstúpili do tej istej rieky
po druhýkrát
Som poučená z dávnych vekov
že si nemenný
ako kameň
čo sa náhle dotkol mojej duše
Bola som vtákom
a snívala v povetrí
o čistej oblohe a čistej vode
ktorou si pretriem zrak
No nič nie je také
akým sa zdá
dotýka sa ma to
a tak hľadím na zem
ktorá jediná ma vníma
takú aká som
a aká budem zajtra
***