pozláti nugetami zlata krajinu
dúhou svetla pokryje moju tvár
a usalaší sa mi vo vlasoch ako lenivá mačka
Rybár udicou pára more
v zlatistom opare vĺn poslední plavci brázdia
a lode sa vracajú do prístavu nocovať
Krajina potemnieva
agónia slnka zviazaná je do sietí
počuť len tichý príboj
a vzdialenú melódiu ktorá onedlho privíta pána vôd...
*
Táto báseň je venovaná Veronike Bahnovej, nakoľko ma inšpirovala sada jej fotografií od mora...:-)