trilkami v korunách utešuje
nech sa započúvaš do podvečerných vyznaní
strapatého vetra
Iniciuje pokoj a mier v dlaniach
v srdci lásku
Krajina pradie ticho ako mačka
a do priehlbín vrások vtláča
že všetko božie má zmysel
Očami hladkám a úsmevom pečatím to dianie...
Nech ostane v duši tá nekonečnosť času
ktorý plynie bez konca
a na modrej oblohe formuje biele mraky
Váh ševelí vo vlnkách
dažďami zdvihli sa pobrežné trasy
Labutie kráľovné mávajú z vody
nechce sa mi vstať a odísť
Nech vo večnosti sa zahoja všetky ťažké chvíle
pokojom tohto dňa...
*