Lúka smädomodkvitáprevinilý tieň v kúte lesamrhá svojím pokojomtíšina v roztvorených ústach makov sedía vševidiace nevädzevracajú nebu modrobiely dezénTak letonastavilo svoje lícarozmarne a celkom nevinnemotýlím krídlamtancujúcim prvý a poslednýkrát...* * *






