Písmo:
A-
|
A+
Vo vzdychoch dňa
sadí obrazy na biele plátno
Je ako roľník
čo plní klasy obilia nádejou
aby rástli do vytúženej zrelosti
Farby mieša s láskou
aby portréty kvetov a krajín liečili srdcia
keď na nich spočinie ľudské oko
Na plátne vystavia kvetom pomníky
lebo ich krása je príliš krehká
aby prežili dlhé ľudské životy
Umierajú vo vázach so sklopenými hlavami
...áno...
Všetko je pominuteľné
I tento okamih
ktorý bude pamätný na oslavu kvetov
a ruke čo ich stvárnila
Radujme sa!
Všetka vôňa tých kvetov
ostala zachytená v ľudskej duši
a energia všadeprítomnej
LÁSKY
nesie sa povetrím
Otvorme svoje srdcia tej nekonečnej vášni
milovať krásu i ľudského ducha
ktorý túži byť tvorivý
Radujeme sa!
***
