Písmo:
A-
|
A+
Kto vie zabudnúť na nežný pohľad matky
čo sprevádza od kolísky po dospelosť
Kto zabudne na jej vrásky
na prebdené noci plné súženia
keď horúčkou praskali detské pery
plné bolesti
Kto ocení jej život neraz ťažký
Kto zabudne na jej strach
keď nám osud nežičí
Pohladenia matky...
Nesieme ich v sebe doživotne
a ich záznam vibruje až kdesi na dne duše
a my už dávno dospelí
nevieme si zvyknúť na myšlienku
že matkine srdce raz
ostane navždy hluché...
-o-
