a pomaly stúpa k ružovým nebesiam
je decembrový spln
a slnko to už dávno vzdalo
len ten ružový opar zanechalo
v prítmí nadchádzajúceho večera
Stromy bez listov dotvárajú scenériu
a neochotne režú zimu
keď ich chytám pohľadom
Už len ston
a havranie výkriky sa posúvajú
v esenciách zvukov
do nebeských sfér
Z východu na západ
pradie vietor
rozložený na vrcholcoch hôr
svoje pastorále
občas na flaute vylúdi vysoký tón
je to ozaj hravé
Už len ston
stačí zavrieť oči
a si v tom
***