sa vo mne zapaľuje
každým dňom vždy a nanovo
tlie aby dlhý život mal
aby sa pomaly po krajine rozlieval
Dotýka sa ľudských tvárí
a vždy na svitaní odovzdáva sny
do krabice spomienok
Môj oheň tlie a spaľuje vône cudzích rúk
sýti sa Láskou
ktorá žne pod povrchom kože
a nikdy nezhasne
Dávaj mi čo máš mi dať
slzy nehu úsmev
okovy nechaj za dverami spať
ja som ako vietor v korunách
čo dlhuje slnku jeho slnovrat
a chce objaviť sa vždy živý
ako dieťa s tvárou anjela
čo do pravdy sa nalieva
len pochopiť tento svet ho trošku bolí
Smútkom si občas ladím hlas
v podvečerných hodinách priznávam otčenáš
a hľadám hľadám
ako pútnik svoje šťastie
***
2012-05-17