
Na dvoch dlaniach rozprestretý deň
krajina zázračná objíma ma slnkom
v úsmevoch som utopená plná života
Vraciam láskou požičané
vpred kráčam ľavou nohou
od srdca
šťastie vo mne vyhladlo
stopa za stopou rezonuje v duši
Stromy chcem objímať
dotknúť sa vetra
vyskočiť ako najviac viem
Hlava sa mi točí
toľko vzduchu naraz ani nemôžem
*
Zlatý dážď ponúkol svoju prvú vôňu
čierny drozd si v tráve mokré pierka suší
a ja ako včela dotýkam sa očami
tých pozemských krás
Tak ako bolo včera zajtra bude zas
rozkvitne nabelaso obloha
Jar dary dáva a nič nepýta späť
pre ňu všetka sláva
klaniam sa jej krásou velebená
pre ňu spievam a hľadám nové mená
*
( 2014-04-03 )