v nej zakotvené moje srdce a môj dych
pookrejem
keď mi stromy hudú pieseň
a slnko pobláznilo oči tak
že zamkli ústa pre výdych
Zeleň lúky rozložila svoju sukňu k posedu
a vetrík hádanku mi dáva
že odkiaľ vanie
keď ho tajne ovoniavam
keď ho do rúk naberám
a pýšim sa ním ako páva
Jar je ŽIVOT
ba aj LÁSKA
bez nej sa nič nerodí
husia koža po rameni skacká
keď mraky vidím na nebi
Pieseň vtáka ráno ma budí
naozaj niet nič krajšieho
Pane
za to ti veľká vďaka
za Stvorenie
za Všetko i za Každého...
*