A do pomaľovaných okienplných spovedído ktorých sa vnútil vyplašený vtákbudem na prstoch počítaťdni tiahnúce sa v zimnej smotaneZrenice mám dokoránnebojím sa týchzmrznutých ránlen si tíško pradiemako čierna mačkaa prechádzam ti cez cestu* * * Cítiš to i sámOpäť kvitne snehZ pamätníkavypisuješ tónymôjho dychua ja sa už vôbec nepamätámna celú večnosť rokovi tvojich tichých unavených krokovv zimomrivom ránekeď zavoňala káva a chlieb* * * A tak ti vraciamvôňu zemev obnaženiachktoré su životu nebezpečné... * * *






