
tam kde slnko končí svoju púť
vidím zázraky tohto sveta
a to sa nedá zabudnúť
Do pamäti krajina zhasína
a vo mne končí každá vina
tá šírka čo rozprestrie sa v srdci
nekončí hneď
do sĺz sa premení
a odtiaľ iskrí
ako neskorý zimný kvet
čo ukladá sa do obrazov
Sú pominuteľné
však ako všetko
čo skončí na dne očí
no i tak
stúpam vyššie a vyššie
vo vlnách...
*