X+
Utícha vietor
Hladina rieky prestala kypieť
Vyšumel vzdych
Hmla poklesla do kresla tmy
Pes kvíli do noci
Asi zaskočil kuvika
Ďalší rok pred nami
dvere si odmyká
Deň ako list knihy
Môžem si listovať
***
Svetlo sadne na oči
privyknem úsvitu
po kvapkách sa vraciam
do prežitých minút
do niektorých aj dvakrát
Plačem za letom
preletelo...
Vzdúva sa mi čelo
Oprášené bolesti !
Vypľuť vzduch
tak ako tráva...
***
Rozvoniava matkin smiech
v koledách začujem jej mladosť
Clivota prežitého...
Nechcem sa pamätať vlastne na nič
na vyhladené detstvo
na diaľky zrenia
na roztrhané korálky prvých lások
na lásku
na prísahy sľuby
na prázdne noci
To všetko tu už bolo
Opakujúce sa
ako noc a deň
***
Na krosnách rán
spletiem svoje vlasy
a zo zámotkov toho
čo doposiaľ bolo
vyznačím priamosť potoka
a pri ňom vychodenej cesty
ktorú denne premeriavam
od koreňov až po pás
***
Myšlienky v ustrnutých podobách
vedierka nasýtených slov
rozpačité tváre
Stačí jeden tón
Jeden chudorľavý vyziabnutý verš
a nápev sa možno zaskvie
v teplých ponožkách
pripitý novým vínom
vydranká si miesto v partitúre života
***
Začína sa deň presvetlený
práve napadnutým snehom
Práve som sa napojila
na príjem okoloidúcich myšlienok...
***
