Sladké reči Bachometa úlisnosťou čistia dvor
Augiášov chliev sa zatiaľ neráta
Na počiatku nových vekov
vyvstane pripomienka bludných ciest
Keď nepriznáš sa k svetlu
príde odplata
a tá potrápi hruď
Nemôžeš si nevšimnúť
o čom sa tliacha pri vedľajšom stole
Koniec Koncov odoznieva do včerajška
Nezabudni:
na vine je vždy Bachomet
*
Práši sa zdola
Sýty hladnému neverí
no neverí ani hladný sýtemu
V polčase zmeny prší dážď
a v nekonečných konjugáciách stagnujúcich rebelov
čo stratili svoj čas
odvíja sa nečakaný kolotoč
Prší prší dážď
Prikry svoje tetovanie
Anekdotami zahaľ svoj zlomený zub
Záhady míňajú tvoje mínové pole
Nešetril si v dobe ticha zvukmi
čo siahli na tvoj hnisajúci vred
Darmo správy povievali svetom
Teraz nezostáva iné len ho obesiť
a opäť sa hriať na výslní temných ilúzií
čo stoja v pozore
kým tvoja hruď plytko dýcha
a život v spánku dohára
*
Keď pristúpiš žabu
zasiahne ťa kliatbami
a nerušení pozorovatelia
vycicajú z tvojich útrob energie
ktoré nechápeš
Z kratšej cesty nárekov sa teda vráť
nestojí to za to - svoje city rozdávať
a obliekať sa do sivého
Všetko je naopak
ešte nevieme toho veľa
Keď opuncie z kaktusu pozbieraš
a priložíš šťavu na rany
tŕňové bitky zmrazia tvár
Nenariekaj nad strateným
každý pozná svoju cenu v zrkadle nastavenú
Stačí sa obzrieť a úsmev poslať do neba
*