JANKA BERNÁTHOVÁ - NÁDEJ NA DNE SLZY
Dostala sa mi do rúk kniha poézie od poetky Janky Bernáthovej NÁDEJ NA DNE SLZY, vydaná koncom roku 2018. Je to jej druhá zbierka básní v spolupráci s fotografom Marianom Garaiom. Hneď ma zaujala obálka, ktorá vyjadruje stav celej knihy. Pokora.
Zaliala ma pokora, hlboká pokora, hneď ako som prečítala prvých desať básní. Každá báseň má pri sebe fotografiu, ktorá báseň vystihuje a napĺňa. Celá zbierka je rozdelená do päť sekcií: Šla svetom láska, Ja verím v nebo, Tichý súzvuk duší, Okamihy večnosti a Nádej na dne slzy. Každá sekcia je naplnená básňami, ktoré pretekajú dušou človeka a oblažujú ju. Ťažko vybrať najkrajšiu báseň, lebo všetky sú výpoveďou pokorného srdca autorky, ktorá nehou svojej duše cukruje slová v lahodnom súzvuku veršov. Každá báseň je presvedčivá, hýbe srdcom a často núti k uvoľneniu sĺz, pretože v Jankiných básniach cítime život prežitý s láskou a pokorou. Ani náhodou nešliapneme na plagiát. V jej básniach sa dá skutočná láska precítiť a uveriť, že l á s k a nie je len vyslovené slovo. V básni VIDELA SOM... sa dočítame, že
Uver, že láska nielen tŕňom vládne,
jej vzácne kvety dôvodom sú žiť.
Časom práve tie nenápadné,
dokážu smútok premeniť
na ranné zore plné citu
na úsvit v duši zázračný...
V básni SLZY ZMÚDRENIA je obsiahnuté to, čím prechádza dnešný svet. Odkrýva sa, čo je zatiaľ pred nami skryté. V tejto básni autorka odkrýva cez svoju dušu a srdce precítené myšlienky, ktoré odhaľujú pravú podstatu dnešného sveta - prekrútené dejiny a nespravodlivosť voči ľudstvu.
...Pod hrozbou trestu stále menej viem
a menej chápem mocných tohto sveta.
To nenásytné supie rekviem
trhá mi srdce, keď sa kŕdeľ zlieta
a na oltári koryta
na zlatom prahu blahobytných dverí,
mrie spravodlivosť ubitá
za to, s čím nemôže sa zmieriť.
Jankina knižka NÁDEJ NA DNE SLZY nám rozkrýva ale viacero rovín nášho bytia tu na Zemi. Dáva možnosť prežiť tiež virtuálne deje, ktorými prechádzame, preciťujeme a prijímame ich. Je to naša cesta životom a my si ju môžeme skrášliť hudbou, obrazom, no aj slovom, ktoré je akousi nadstavbou mysle, slovom, ktorým si tvoríme vlastný svet i svety iných, slovom, ktoré vie zabiť, ale i potešiť. Janka nám svojím slovom poodkryla stav jej vedomia, v ktorom vládne láska, pokora, priateľstvo, a toto slovo ponúka pre všetkých, ktorí zatúžia dotknúť sa čistoty jej srdca. Posledná báseň, ktorá je zároveň aj názvom knihy, hovorí a vypovedá o nádeji, ktorá v človeku drieme a nikdy zaspať nedá, lebo je pripravená vždy oddialiť to, čo bolí, čo nevychádza, čo neteší.
Nádej, to je cesta za pokladom
uloženým v hĺbke poznania,
keď z vrcholu veže strmým pádom
láskyplne pýchu doráňa.
Nádej ako skoba v strmej stene,
hodváb belostného padáka,
elixír na krídla olovené,
či objatie, keď nás vyľaká
naozajstný život s tým, čo dáva
alebo si berie bez výzvy,
v teple dlaní ubolená hlava,
rany časom skryté pod jazvy.
Fotografie, ktoré v knižke sú, veľmi decentne a v súlade s textom dopĺňajú každú báseň. Zohraná dvojica - poetka a fotograf - ukázali svetu, že zobrať krásu do rúk a čítať z nej, pohladí nielen dušu, ale aj zrak. Básne, ktoré sa do nás zavŕtajú hlbšie a hlbšie každou stranou, sú podporené vizuálnym vnemom, ktorý slová zhmotňuje. Takže na záver už len zopár slov poetky:
Tá nádej je vaša, nech sa páči!
Blahodarný spánok domova
prichádza so slzou v šťastnom plači.
A ráno zas žite odznova.
