Písmo:
A-
|
A+
opustiť brehy nenávistilebo k prázdnemulen prázdne sadáLáska premlžípomedzi prstyako voda slanáa nezostane niklen samotačo si ťa omotáokolo prstaa v oráčine myšlienokvzklíči vždy lenplevela kúkoľ napadne oči vždykeď vzhliadnuk nebua ty slepý budešblúdiť svetoma pýtať saprečo že prečo ?To more hadovvypichlo očikeď si sa pasovalza nahého kráľapretože - to onasrdce krájakeď vylieva sa z riekyslepá nenávisťčo ovláda vekya zabíja bratačo bratom chcel byťMožno utajíš jupred svetom celýmlen tvoje srdcerozožerie na mola možno až potom zdochnekeď ťa preleje pokorakeď zaveje čistý vietora očistí pahorky hriechovPotom znovuzrodíšslová očistené od špinya pochopíšže len svietiť chcešsvetuže len dobrom chcešprameniťako čistá vodav čistom prameni...*
