...počujem Oféliin plač
predtým ako sa voda dotkla nohy
jej srdce zaplavil chlad a hlad
po láske
- aké všedné...
raz vyženie ho z duše
Strach vystriedala bolesť a žiaľ
Už nemá prečo žiť
aj posledný úsmev predala noci
do kráľovstva temného
bránu odomkla a šeptla
Zbohom ostávajte tu všetci...
*
Venované pamiatke mojej kolegyne...