neprikryje všetko
ľudskú ľahostajnosť nenávisť žiaľ strach
tie ostanú vryté do tváre
a budú zrkadliť do diaľok
svoje temné vibrácie
Sú ľudia
ktorí nechcú vidieť
viečka na očiach spustené
vykrádajú cit z okoloidúcich
Farbami jesene nepýšia sa
sú siví
a sneh nechce prijať ich status
topia sa vo vlastnej mláke
ktorú zo seba vypustili
No zvony ďalej zvonia
čistia kraj bitím na poplach
a vyzývajú srdcia
aby sa láskou násobili
aby jeden druhého mal rád
Už nie vojnami
ale bratstvom spájať svet
a do kaluží nie jed
ale svetlo vnášať
*