Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)
rastiem do nebies
v diaľkach vidím plodné polia a láskavé ruky
moje korene už nenechajú žiť tvoje strachy
každý suchý lístok rozloží sa ako ranná hmla
aby si našiel radosť svetla v speve slávika
odpúšťaj
a aj tebe nech je odpustené
nedá sa nemilovať tento svet
hoci je zatiaľ bolestivý
a temnota sa vkráda dnu
koreňmi pretnem jej hru zákernú
povstanem z mŕtvych do dnešných dní
aby som navždy v Láske žil
na konároch už kvitne Mier a Pohoda
nie som sám
a nič nie je náhoda...
*
