
*
Čaro mesta prekvapuje
a oči nestačia prijímať statky minulosti
okázalé
ba čo viac - veľkolepé
um človeka zasadený do premyslenej dokonalosti
no za tým všetkým
špina
Na strechách panujú holuby
a lenivé mačky čakajú na hlučnú noc
Nekonečnosť ľudských očí
prelieva sa v dave a prúdi ulicami
Tu história nemlčí
vyhrieva sa na slnku
a má vyznačkované miesta
Popoludní dlhá siesta
pretože slnko ide na sto percent
len stromy nerepcú
do fontán padajú unavené oči
a čistia sa v dúhach farieb
žasnem tak ako ostatní
krása omladzuje srdce a plní ho dočasným
pokojom
Sme svedkami tohoto dňa
a ukladáme ho do minulosti
v tisícorakých podobách
plynieme vo vlnkách príjemného vetra
a čistej oblohy
*