Písmo:
A-
|
A+
preseknuté
leží každému na očiach
bolestivo vzdychá a stoná
dožaduje sa nehy pohľadu
-kto ti to urobil?
Vyzvedáš a hladkáš popraskanú kôru
Mesiac i Slnko
už vyjadrili svoju účasť
a svetlom chceli rany zaceliť
No smrť rýchle nastavila dlane
a odovzdala bôľ do tvojho srdca
-tak plač!
a nerátaj minúty nemohúceho ticha
ktoré sa zakvačilo do rozškľabených pier lesa
Až keď pocítiš závan vetra
potom svoj zrak zaostri inam
tam kde nenájdeš cudziu bolesť...
*
