Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(21)
X+
Tma opäť zatemnila okná l
en melancholický klavír dušou znie
pretepľuje izbu
a dáva priestor spomienkam
Tak nežne sa otiera o moje srdce
až v slzách sa topí žiaľ
Myslím na teba a ďakujem za deň
keď stretli sa naše slová
tam niekde v oceáne ľudských citov
a my sme ich pustili zo zajatia
aby hladkali našu tvár takou láskou
akou je láska najvyššia
Ešte stále melancholický klavír znie
plním sa melódiou nežnou
nech sa do mňa ukladá
aby som tu bola vždy i pre teba
aby som pohladila i ja
keď bude potreba
v tichých ránach i v smutných nociach...
*
