
*
Ranná hmla lenivo sedela v dolinách
chystala svoje pradená
novému dňu
trpezlivo
pomaličky núkala svoje poklady
nemienila vydať všetko razom
Kostolné veže trónili nad mestečkami
a na strechy dopadalo len ranné zvonenie
ľudia kdesi stratení...
To ráno stvorené bolo len pre moje oči
a tie boli nenásytné
dotýkali sa karamelových striech
okeníc a dverí
plotov a cestičiek do polí
Olivy ešte v zelenom šate
striedali štíhle pínie
všetko tak ako na obrazoch
starých majstrov
Vinohrady
rozbaľovali farby na krst révy
a chystali sa prijímať vytúžené lúče slnka
ktoré im zabezpečia skvelú povesť
Kódovala som si do pamäti tú nádheru
a velebila Zem
za tie jej zázraky
Ďakujem...
*