Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(28)
Deň plný škovránčieho hlasu
srdce hľadá preň správnu trasu
Modlím sa tíško k nebesiam
na lavičkách zabúdam slová
čo mysľou sa túlajú
...odpúšťam...
vôňu zlatého dažďa zhŕňam do seba
svieti jasne ako duchovná pahreba
***
Nebo nestíha udržať ťarchu oblakov
jemnými spŕškami kropí krajinu
ruky do dažďa vystieram
kvapky sú ako moje slzy - no bez soli
napojené láskou vesmíru
Vytrvalo čakám na deň ktorý príde
keď všetko zlo prebolí
***
Slnko schovalo sa za útesy oblakov
Smútim za ním
prelievam sa do jari zo studených zím
jablone už košatejú do kvetov
a rozvitnuté snežia vo vánku
pod stromami ich striebro spieva
jarnú rozprávku
Bolesti niet v nej iba láska k tebe
a predstava jablka
čo v dlani raz dozreje
***
