v raji nástrah
kde kvitnú kvety zla
zrána i zvečera
píšeme denníky osudov
plávame z brehu na breh
akosi bez cieľa
udusení do seba
ako zľahnuté pole obilia
ktoré nikto nechce skosiť
v prieplavoch dní
keď aj šťastie inam zamieri
zmietame sa v rošádach
a identifikujeme telá obetí
slabší opäť padajú
silnejší opäť rastú
a ty aby si všetko vdychoval
udusení do seba
s telom prefarbeným do biela
sme celkom zradení
keď príde pre nás Smrť...
*






