Vrie vo mne krv mojich predkov
v krajine
ktorá pamätá nájazdy a temno
tisícky odťatých hláv
polia
nasiaknuté ľudskou krvou
v mene Boha a moci
Na chvíľu zavládol mier
no temnota opäť útočí
nechce pre ľudstvo belasé nebo
pre deti šťastné detstvo
ale zbrane biedu a svár
a ty ČLOVEK
pozeráš nemo
prijímaš ako odsúdenec tento stav
skláňaš hlavu dobrovoľne pre cudzieho Boha
a veríš zapredancom
ktorí prišli prevziať dávno vytúžené zeme
tvojich predkov
cintoríny ich kostí
kostoly
kde sa modlili za spásu svojich duší
Tvoji mŕtvi stoja pri tebe
Či necítiš ich dych v záhlaví
ktorým prikazujú brániť
životy blízkych
a miesta
ktoré vlastnými rukami obrábali
v mene LÁSKY MIERU A ŽIVOTA?
Ježiš kázal milosrdenstvo
ale nie za cenu násilia a zrady
na sebe samom...
Tak sa už prebuď
ČLOVEK !
*