Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
***
Potichu človek odchádza
v zatmení slnka ako nepatrný lúč
tá sila čo ho dostala
prúdi ďalej vytrvalo a nedá na nič
V rukách priestor
a v očiach úplné zatmenie
ako to slnko a mesiac
čo sa s nami hrá
No aj pre tú chviľu
čo čaká na človeka
v tom nekonečnom poznaní
oplatí sa žiť
a myšlienkami dotknúť sa
všetkých očí
ktoré sú schopné láske uveriť
Žil si v láske
v láske odchádzaš
LÁSKA
nech je tvoja PÚŤ...
***
