Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(18)
Zdá sa že svet sa vetrá z černoty
vietor odnáša sieť ktorá ma objímala a bolesť usadená v rukách
zatláča viečka
niekedy večer temný je
nestačí ani sviečka
aby vyčistila dráhy
ktoré presvetľovali čas
keď srdce plesalo
dnes mám myseľ jasnú
prijímam
naladená do diaľok
Tvoje slová sa o mňa potkýňajú
odpúšťajú nespočetne
mnohokrát
Len som...
pulzujem v dňoch
a v noci skúšam ako chutí smrť
v tichu zostarnúť
túžim
ako dnešná jeseň
farby mám už nakúpené
na plátne skvie sa moja tvár
nad ňou mlčí tvoj pohľad
úsmev ktorý navždy poznám
ide sa do mňa prepadnúť
nežiaľ
naše nitky sa nikdy nerozdvoja
stáča sa do nich naša púť...
*
