keď ťa vlastné srdce predbieha
a núti veľkú jamu spomienok
prikrývať slzami v odovzdaní
Keď ťa už nič neprekvapí
smeruješ na cestu
ktorá sa volá domov
V dlani
bezmyšlienkovite držíš hrudu zeme
a vdychuješ jej vôňu
V očiach sa zablysol posledný život
a zvírený prach všetkých prežitých dní
prehrmel do nenávratna
Zvláštny to pocit
keď sfúkneš pierko
a ono je vlastne tvojím životom....
*