Staviame pomníky svojim drahým mŕtvym...

Asi každého bolí strata blízkeho človeka.Hlavne ,keď príde nečakane a prekvapí.Bohužiaľ,všetci sme tu len na pár chvíľ a čas tak rýchlo letí.V zhone dní si často neuvedomíme,že sme zabudli svojim najbližším povedať,ako ich máme radi.Len keď ich už niet,zistíme,že sme im toho ešte veľa nepovedali.Prečo je pre nás také tažké povedať mame alebo otcovi,že ich máme radi.V amerických filmoch často počujem ,ako si hovoria:ľúbim ťa.Priznám sa,že sa mi to spočiatku zdalo čudné,ale potom som zistila,že je to vlastne veľmi pekné.Je to prejav vďačnosti za ich starostlivosť a lásku.Ja som to rodičom nikdy nepovedala a mrzelo ma to.Raz -na ich výročie svadby -som to vyriešila šalamúnsky a poslala som im krásnu pohľadnicu s textom,kde som im vyjavila svoje pocity.Ďakovala som im za nás všetkých troch súrodencov.Nejak sme to ale potom nerozoberali,asi preto,lebo v tej "našej" dobe nebolo zvykom prejavovať si slovne ,alebo aj nejakými objatiami svoje pocity.Veľmi mi to chýbalo od rodičov.Preto som si povedala,že ja svoje deti budem vychovávať inak..Budeme sa objímať,bozkávať a prejavovať si navzájom svoje pocity a to nielen v útlom detstve mojich detí,ale aj keď dospejú.Potom moji rodičia oslavovali päťdesiate výročie sobáša.Pripravili sme im druhú svadbu.Boli strašne zlatí.11.septembra moja matka Mária,deň pred svojimi meninami a na 75. narodeniny môjho otca zomrela.Otec zomrel o tri mesiace.Takmer o rok som napísala tieto dve básne,ktoré som dlhý čas nemohla čítať.Keď som listovala v zošite,vždy som rýchlo prehodila stránky,aby sa ma nezmocnila bolesť z ich straty.Asi až dnes som s ňou úplne vyrovnaná , pretože som sa rozhodla ich zverejniť.Zároveň tiež učiniť zvláštny pokus a to: spojiť prózu s poéziou v jednom vstupe.MameTak pokojne a vznešenezaspala matka v jeden deňNádherná vo svojej starobePriala som jej nekonečný pokojmieraj keď to boleloŠialene...Ten pocitže ma neprivíta jej hlasjej pohľadBezhranične bolestnéBolí aj spomienkaMama mojaSpi sladkoNa svete niet väčšej lásky...-o-Drahému otcoviVedela som že to bolo naposledykeď sme sa lúčilia stáli v tichom objatíTá krátka chvíľa bolahmatateľnáa odchod tichýtak bolestivo tichýVšetky spomienkyuchovávam v pamätiako pokladNajdrahší pokladktorý odíde spolu so mnoua nikto si nikdy nebudepamätať tú chvíľuotvorenia dušía ľútosti nad týmže jednému z nássa život končí...-o-Mám dva pomníky zasadené v dušia každý večer zapálim si sviečočkuZ vďaky,z láskyposielam pozdrav do večnosti...-o-