Dobrú noc - Slovensko II.

Tak, ako sa lacno sprivatizoval spoločný majetok celého Slovenska. Nebudem tu písať, ktoré odvetvia to boli. Proste všetko. Len postupne sa ľudia dozvedajú nové mená privatizérov, dnešných pánov, ktorí "podstúpili to riziko " a za pár grošov odkúpili zdevastované majetky, ktoré patrili štátu. Myslím, že nehovorím nič nové, nič, o čom by nevedeli takmer všetci. Chce sa mi povedať: "Dobrú noc, Slovensko!"Teraz však nie kvôli znečistenej krajine a špinavým sídliskám. Teraz kvôli ľuďom samotným.Je mi tých ľudí ľúto. Tých, ktorí si akýmkoľvek spôsobom privlastnili to, čo by malo patriť a slúžiť všetkým. Nebudem tu rozoberať otázky socializmu, komunizmu a kapitalizmu. Myslela som, že sa krajina prevratom posunie vyššie, ďalej, ale je to stále len a len o obohacovaní sa na úkor ostatných.Viem, že v duchovnej sfére, každý stojíme na určitom schodíku, na tom, ktorý si zaslúžime svojím vyžarovaním. Myslím si však, že každý človek, každá duša si na tomto svete zaslúži dôstojný život a dostatok.A spoločnosť ľudí sa má starať o spravodlivý a dôstojný život pre všetkých.Ako to dosiahnuť je na všetkých, ale bohužiaľ, zatiaľ je to tak, ( a všade ), že o väčšine rozhoduje menšina, ktorá myslí v prvom rade na vlastné vrecko. Pozrite sa okolo - hneď ich uvidíte. Zadívajte sa im do očí. Čo uvidíte? Ja v nich vidím pažravosť, nenásytnosť ,skrytý smútok nad prebytkom. Hyzdí to ich tváre, telá i duše. Je vo mne len ľútosť k nim. Preto, že si neuvedomujú zákony vesmíru, zákony lásky. Nechcú vedieť, že všetky dlhy si ľudské duše budú musieť raz splatiť. Či fyzické, či duchovné. Do posledného centíka, do posledného úsmevu. Do poslednej štipky lásky. Ich duše budú trpieť a možno sa aj rozpadnú. Lebo nebudú vedieť prijať Božiu lásku. Preto ich ľutujem. Bolo povedané : Prví budú poslednými a poslední budú prví.Všetkým vám prajem veľa lásky, čistý štít a aby ste boli tými prvými...