Írsko- časť prvá

Minulú stredu, presnejšie 28.5. som sa konečne po úspešnom ukončení skúškového na Ekonomickej univerzite rozlúčila s rodičmi, dala poslednú pusu priateľovi a nasadla som do lietadla smerom Ireland

Bol už aj najvyšší čas, koncom mája a začiatkom júna sa tu zbieha čoraz viac študentov, ktorí chcú stráviť leto nezávislejšie mimo rodnej krajiny a hľadajú si tu prácu. Včera, keď som sa touto činnosťou zaoberala aj ja, bola som odmietnutá v 50% podnikov, kde som sa snažila ukázať svoje CV a najbližšie dni ukážu, aká úspešná som bola v tých zvyšných. Pri slove CV ma okamžite napadlo, ako sme včera sedeli v Czech Inn- československý podnik v Dubline- a len počujeme pri vedľajšom stole, “tu máš ešte desať rokov, čo ti tam vyplníme? ” Tak to tu proste funguje, je jedno, čím ste boli doma, tu nielen že začínate nový život, ale tvoríte si aj ten minulý(o;Osobne som si spravila štyri formy CV, pre prácu kitchen porter, čašníčka a recepčná a ako večná idealistka aj skutočný životopis, ktorý som ako jediný nemala ani kam dať(o;

Inak som ubytovaná dočasne na jeden mesiac medzi samými Čechmi, jedného z nich som poznala a aj toho som videla len raz. Zatiaľ čo sú moje dni jednotvárne, väčšinou vyplnené čakaním na PPS number, bez ktorého vám tu nikto prácu nedá a na kamaráta, všímam si aspoň zvyšných ľudí v baráku, ktovie, možno sa po návrate vrhnem na psychológiu… Okrem nás dvoch je tu šesť ľudí, najkratšie sú tu asi dva roky a čo viem, len dvaja nemajú u nikoho dlh, u nich zvyčajne majú tí ostatní. Príde mi to ako strašný paradox, nakoľko aspoň u nás panuje názor, hurá, idem si zarobiť do Írska a sľubujem, ak sa ma ešte niekto ako prvú vec spýta- a už máš prácu- že letí zo zoznamu icq do večných lovíšť(o: Sú tu aj takí, čo sú tu už dva roky, majú pomerne dobré miesto, ale zarobenú ani korunu, žiaden základ vo forme vzdelania doma pre návrat, lebo po týždni tu strávenom si neviem ani len predstaviť, ako by tu niekto mohol chcieť stráviť život. Proste dva roky zážitkov a skúsenosti, čo je síce fajn, ale bez strednej školy vám v rodnej krajine budú úplne nanič.

A dôvody, prečo si neviem ani náhodou predstaviť, že by som tu strávila celý život? Keď sem príde cudzinec, samozrejme, že si hľadá najnižšiu prácu, ktorá je platená sadzbou okolo minimálnej, ktorá je síce 8 eur a u nás doma sa nám o nej väčšinou môže len snívať, avšak vezmite si, že ak by ste chceli ísť sem aj s celou rodinou, nájomne za apartmán s dvoma izbami- jedna s dvojposteľou, druhá so single posteľou by vás vyšlo na 1400 eur a vyššie. A to je len nájom, kto by raz nechcel bývať vo vlastnom. Vidím, ako tu ide život, v obchode hľadáte len to najlacnejšie z najlacnejších a pritom je stále často krát omnoho drahšie ako u nás, žiadne súkromie, nedostatok známych, s ktorými by ste mali aspoň niečo spoločné.

Po prvom týždni si len hovorím zlaté Slovensko, kľudne aj s našimi platmi, len prosím, nech pri prechode na euro sa cenami okamžite nevyrovnáme Európe.