Prišiel som s dobrým pocitom, že to najťažšie - teda cestu - mám za sebou. Ale bol to omyl. Najväčšie prekvapenie ma čakalo až na mieste, keď som už bol aklimatizovaný a rozhodol som sa vyraziť na prehliadku mesta. Myslel som si, že ak zvládnem veľkomestský ruch, svetelné križovatky(v našom meste nie je ani jeden semafor) a omnoho viac ľudí na ulici, než je u nás doma, tak ma neprekvapí nič a všetko prebehne bez problémov. Ako tak idem po ulici, odrazu išli oproti mne dve staršie ženy s nákupom, zabrané do rozhovoru. Slušne som ich pozdravil, ako som bol od detstva vedený. Bol som prekvapený, ich reakciou, pretože v prvej chvíli sa zľakli a následne sa snažili chrániť si nákupné tašky. Mysleli si, že ich chcem okradnúť. Pochopil som a po krátkom vysvetlení, sme sa začali rozprávať. Povedali mi, že za posledných pár rokov, sa im ešte nestalo, aby ich na ulici niekto cudzí pozdravil. Nie je to škoda, že sa naša spoločnosť za posledných pár rokov tak zmenila? My sme sa učili slušnému správaniu doma i v škole. A dnes je to ako?
6. máj 2010 o 16:51
(upravené 6. máj 2010 o 19:20)
Páči sa: 0x
Prečítané: 532x
Prekvapenie
Pred pár dňami som sa rozhodol, že si spravím malú pauzu a navštívim priateľov, ktorí bývajú vo Zvolene.
Písmo:
A-
|
A+






