Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Na stanici,
pomedzi náreky koľajníc
doklopkala žena.
Krásna, vetchá
biela, krehká.
Sadla si oproti.
A plachým pohľadom
odhadla vek mojej tváre.
Na zlomok sekundy
vytiahla spomienky.
Čipkované, staré.
A potom dvihla zrak
hrdo, vzdorovito.
Srdiac sa na krásu,
že ušla inkognito.
Šedomúdre vlasy zahnala rýchlo
skryla ich za uši
v ktorých je ticho.
