"Milujem módu a milujem byť odlišný. Nikdy by som nedovolil, aby ma názor druhých zmenil." Tak takéto posolstvo som si dnes prečítala nad fotkou mladého chalana. Posunula som kurzor dole aby som si tohto "nezávisláka" obzrela a skoro mi zabehlo. Nejdem tu riešiť módu. Či bol oblečený dobre alebo zle to je vec na posúdenie pre odborníka. Trúfam si povedať, že by ho možno Vogue zaradil do nejakého editoriálu. ( Trúfam si dokonca povedať že tie šaty by na fotkách mala na sebe oblečené žena. Názov by bol niečo ako Unisex, Men rules... alebo ja neviem. Nečítam Vogue, ale určite to bolo tip top podľa pravidiel - nepravidiel.
Rozhodne však chalanisko nevyzeral ako muž. Aby som to upresnila. Ako muž - MUŽ.
Tak trochu sa hanbím sa dnešnú generáciu. Chlapci prestávajú byť chlapmi a dievčatá ženami. Najlepšie je že potom sa v médiách objaví akýsi „stred“ – niečo medzi nebom a zemou (vlastne mužom a ženou) a všetci idú z neho /nej (toho) dokolien. Hanbím sa že chlapi utekajú pred pavúkmi a ženy skrývajúc sa za emancipáciu fungujú samé bez rodiny a nechcú mať deti. Hanbím sa. A bojím ako to bude s deťmi mojej generácie. Naozaj bude bežné že dieťa bude mať v mobile uložené „ Mamka Lucka“ a „Mamka Lenka“ ? Alebo ešte lepšie „Ocmama Alex“ .
Myslím si že som dosť tolerantný človek. A mám rada ľudí ktorí sú „odlišní“. Ľudí ktorí sú zaujímaví, neboja sa vystúpiť z davu a snažia sa vyniknúť. Ale zrejme v niečom inom a inak ako spôsobom obliekania alá „hipster“ . Je zvláštne pozorovať ako sa niekto tak strašne za každú cenu snaží byť odlišný až je nakoniec celkom rovnaký ako všetci ostatní.
Len sa bojím aby sme nedopadli naozaj tak, že takáto odlišnosť bude tak väčšinová až to bude normálne.