V dvadsiatom prvom storočí je spolupráca hodinárskych značiek a pretekárskych tímov Formuly 1 samozrejmosťou. Mercedes-AMG si nevieme predstaviť bez IWC, Red Bull Racing bez TAG Heuer a Ferrari bez Richard Mille. Rovnako je pre nás prirodzené, že celé preteky majú oficiálnu časomieru, ktorú v sezóne 2025 zabezpečí spoločnosť TAG Heuer. No nie vždy to tak bolo.
Poďme sa spoločne pozrieť na históriu merania rýchlosti najprestížnejších pretekov sveta.
V počiatkoch Formuly 1 zabezpečovali meranie času priateľky alebo manželky pretekárov, ktoré používali mechanické stopky, najčastejšie od spoločnosti Heuer. Skutočne prvou oficiálnou časomeračkou však nebola hodinárska značka, ale pôvabná dáma Michelle Dubosc. Do kolotoča F1 vstúpila v roku 1968 ako časomeračka tímu Matra, s ktorým strávila 25 rokov. Preslávila sa svojou profesionalitou, oddanosťou práci a presnosťou, na ktorú sa často spoliehali aj organizátori pretekov.
Historicky prvé komerčné partnerstvo medzi hodinárskou spoločnosťou a tímom F1 vzniklo v roku 1972, keď Enzo Ferrari hľadal nové časomerné zariadenie pre preteky Le Mans, pretože nedôveroval francúzskym časomeračom. O slovo sa prihlásil Jack Heuer, ktorý súhlasil s dodaním prístrojov, aj napriek tomu, že mu chorobne šetrný Enzo odmietol zaplatiť s odôvodnením, že si to nemôže dovoliť. Jack Heuer si však uvedomoval obrovskú marketingovú príležitosť a namiesto peňazí požadoval možnosť umiestniť logo Heuer na monopostoch Formuly 1. Zaviazal sa tiež zaplatiť každému pretekárovi stajne Ferrari 25-tisíc frankov za to, aby nosil logo Heuer na svojej kombinéze, a ako bonus každému sľúbil zlaté hodinky Carrera. Tie si však museli vyzdvihnúť osobne v továrni Heuer, kde sa zúčastnili promo fotenia. Už vtedy sa ukázala genialita a vizionárstvo Jacka Heuera.
Ďalší prelom nastal v roku 1974, keď sa Heuer stal oficiálnym časomeračom pre celé preteky Formuly 1. Dôvodom bol ACIT – automatický systém identifikácie vozidla, ktorý vyvinula spoločnosť Heuer. Na každé vozidlo bol umiestnený malý vysielač, ktorý vysielal signál k prijímaču na cieľovej čiare. To umožnilo presnú identifikáciu vozidla a časové meranie s presnosťou 1/100 sekundy.
Heuer kraľoval časomieram F1 až do roku 1982, keď sa oficiálnou časomierou stala spoločnosť Longines spolu s talianskou počítačovou značkou Olivetti. Longines meral rýchlosť monopostov F1 až do roku 1991. Zaujímavosťou je, že počas tohto obdobia hodinárska spoločnosť nevydala ani jeden model hodiniek venovaný pretekom Formuly 1.
V roku 1992 sa udiali dve zásadné zmeny. Kormidlo časomiery opäť prevzala spoločnosť Heuer, teraz už pod menom TAG Heuer, a systém ACIT bol nahradený systémom MYLAPS, ktorý vyvinula holandská spoločnosť AMB a ktorý sa používa dodnes. TAG Heuer bol oficiálnou časomierou F1 až do roku 2003. Paradoxne, v roku 1999 bola modelová rada F1 v portfóliu TAG Heuer výrazne obmedzená.
V roku 2006 podpísala s F1 dohodu rakúska firma Jacques Lemans o oficiálnej výrobe hodiniek s názvom F1 Collection. Išlo o modely v cenovom rozmedzí 200 – 300 €. V skutočnosti však táto firma nikdy nebola oficiálnou časomierou Formuly 1.
V rokoch 2010 až 2012 sa tejto pocty chopila firma Hublot, ktorá ju náležite využila a uviedla na trh modelovú radu F1 King Power.
V roku 2013 sa k slovu dostal ďalší gigant – Rolex. Po skúsenostiach s časomierami v Daytone a Le Mans to pre Rolex znamenalo ďalší dôležitý míľnik. Rolex nikdy nevyrobil hodinky pre žiaden tím, jazdca alebo samotný šampionát, no napriek tomu sa vo Formule 1 udržal celých 12 rokov.
V aktuálnej sezóne opraty opäť prebrala spoločnosť TAG Heuer, a rozhodne to nebola lacná záležitosť. Niektoré zdroje uvádzajú, že 10-ročná zmluva vyšla spoločnosť LVMH, pod ktorú TAG Heuer patrí, až na 1 miliardu dolárov.
