Parafráza rozhovoru Švejka s pani Müllerovou bolo asi to prvé, čo mi napadlo keď som včera v správach počul zástupcov nášho cestovného ruchu víťazoslávne vyhlásiť, že výpadok turistov z Ukrajiny a Ruska v Tatrách je zachránený, lebo sa k nám (potom upresnili, že síce nie priamo k nám, ale do “strednej Európy“ a možno ani nie “do strednej Európy“, ale “do Európy ako takej“) chystá pozrieť asi 80 miliónov Číňanov najmä kvôli akémusi populárnemu čínskemu filmu, ktorého Happy End sa vraj odohráva bozkávaním sa páru na Karlovom moste v Prahe.
No veď nič proti marketingovému využitiu každej príležitosti, ktorá spadne z neba, však bodaj by tých 80 miliónov Číňanov do Európy zavítalo na lyžovačku a všetci rovno do Tatier, ale o inom som chcel.
Chcel som o tom, ako to celé začalo. Začalo to tak, že pre náš tatranský cestovný ruch sa stali tí Ukrajinci a Rusi životne dôležití až potom, keď sme dlhoročnou snahou o “kvalitné služby a rozumné ceny“ vyhnali z Tatier najprv slovenských lyžiarov a následne sa nám takto podarilo zbaviť aj väčšiny Maďarov, Čechov a Poliakov.
Tú rozprávku o nevýhodnom kurze voči EUR u Maďarov, Čechov a Poliakov by som aj bral vážne, keby sa oni všetci už dlhé roky spokojne nevyškierali sediac na rakúskych alpských terasách a nepochvaľovali si tam okrem možnosti nechať lyže kľudne zapichnuté bez dozoru pred chatou, aj perfektne upravené a zabezpečené zjazdovky, kapacitne z hľadiska pohodlia lyžiara optimálne vyťažené vleky a lanovky, kvalitné a štýlové horské ubytovania za výhodné ceny, obrovské šnicle a domáce parené buchty priamo na svahoch za rozumné ceny a najmä pocit, že v horskom stredisku ich hneď po zaparkovaní a vystúpení z auta po dlhej ceste nezačne otravovať upotený, slivovicou páchnuci dedo v baranici, ktorý vykrikuje už z desiatich metrov, že “okamžite zaplaťte za parkovanie!“ a to prvé čo si po tučnom zaplatení za parkovanie prečítajú nebude to, že “správca parkoviska za vaše auto neručí“.
Iste, aj v Alpách človeka za lyžovačku poriadne vykasírujú, ale robia to akosi inteligentnejšie (a väčšinou to kasírovanie nezačína hneď momentom zaparkovania alebo odskočenia si na toaletu), ale hlavne tam človek má pocit, že za svoje peniaze okrem perfektnej lyžovačky aj niečo dostane.
Sedliacky rozum hovorí, že dobrý obchodník sa v prvom rade snaží udržať si domácich dlhoročných a tradičných zákazníkov a zákazníkov zo susedstva, ktorých už pozná a pri ktorých je istota, že ak budú spokojní prídu každý rok. Až potom ide lákať do svojho malého lokálneho hotela Číňanov z druhého konca sveta, o ktorých predstavách a zvykoch ohľadne turistiky a lyžovačky nevie nič, lebo ich doteraz poznal dokopy možno toľko, koľko ten Švejk, teda dvoch.
Nič proti marketingovému využitiu príležitosti, však uvidíme ako ten čínsky experiment v Tatrách dopadne. No len aby to nakoniec ešte nedopadlo tak, že sa našim Tatrancom z tých alpských terás popri Slovákoch, Maďaroch, Poliakoch a Čechoch budú vyškierať ešte aj tí Číňania...
