Potom príde rýchlo pominuteľná fáza života stromčeka aj vášho, kedy vás stromček svojou veľkosťou, tvarom a vôňou teší. Táto radosť zo stromčeka je s časom plynúcim od Vianoc v nepriamej úmere. Podľa druhu a kondície stromčeka možno niekedy okolo 15. januára tu už nie je radosť žiadna, iba veľká, opadávajúca a pichľavá opacha neurčitého tvaru, zaberajúca kusisko obývačky. Tá opacha nechce sama odísť a keď sa jej opovážite dotknúť tak vás pichne.
V tom momente prvého pichnutia mávam pocit, že práve teraz prišiel čas kedy sa mi príroda ide pomstiť za to, že som ju kvôli krátkemu potešeniu obral o stromček, ktorý niekde rástol dlhé roky. Ľahšie ako sa stať ekologickým aktivistom je zbaviť sa zlého svedomia, a preto začnem vždy rozmýšľať ako ten stromček rýchlo zlikvidovať a zabudnúť.
Príroda je však mocný protivník a ja si uvedomím, že od oslobodenia ekologického svedomia ma delí dlhá a strastiplná cesta obrovskej, opadávajúcej a pichľavej opachy cez zvyšok obývačky, dve miestnosti s chlpatými kobercami, niekoľko úzkych dverí, dlhú chodbu bytu a nekonečné schodisko monitorované na každom poschodí troma susedmi pri dverových kukátkach.
Vtedy si uvedomím, že tento nerovný boj s prírodou, vysávačom a susedmi nie je možné vyhrať inak ako ísť do pivnice, doniesť hore pílu a niekoľko veľkých plastových vriec, stromček zbaviť všetkých konárov na mieste kde stojí, konáre natlačiť do vriec, vrecia odniesť ku kontajnerom, čistý kmeň vyhodiť z okna na čistinku pred domom a odtiaľ odniesť ku kontajnerom. Výsledkom sú iba 2-3 m2 ihličia na zemi, nepoškrabané zárubne ani rámy okien, spokojní susedia, zneškodnená pomsta prírody a ušetrené peniaze za návštevu fitness. Že potom kto je chytrejší, príroda alebo človek?
Btw., ako likvidujete stromček vy ?
