„Ej dušička, veru drahšie to tu máte ako pred týždňom. To ja viem, lebo ja tu stále nakupujem to isté". Predavačka odvetila „teta to my za tú drahotu nemôžeme, to naši dodávatelia nám zdraželi, lebo aj im zdraželo, suroviny, múka ,elektrika, plyn, benzín a tak je to teraz všade na svete, to sú tie svetové ceny". Babka odpovedala: „ja viem, však minule to aj naša pani premiérka v televízií povedala, že sa kvôli tomu musíme na drahotu pripraviť. Ale čo už ja, ja tu už nebudem dlho, ale tých mladých mi je ľúto". Potom babka s paličkou a svojim, kvôli svetovým cenám predraženým nákupom, pomaly odkrivkala do rannej daždivej ulice.
Vypočutý dialóg a že som na rade ma zobudilo z ranného snenia a pýtam sa predavačky, čo ste ceny zvyšovali, koľko teraz stojí celé maslo? Ona, že 2,45 EUR. Ja hovorím, však tá babka mala pravdu minule som ho u vás kúpil za 2,10 a už to bolo drahé! A ona, ja viem ale ceny neurčujem ja, ale šéfka a šéfka povedala, že teraz je vhodný čas na zvýšenie cien, lebo všade v správach sa to hovorí, aj vláda stále hovorí, že sa ceny potravín zvyšovať budú".
Po týchto slovách ma náhle prepadol akýsi nástojčivý pocit nespravodlivosti za tú babku a zároveň pocit blbosti za mňa. Zároveň ma napadol spôsob ako okamžite pomôcť mne aj tej babke. Predavačke len rýchlo odvetím dobre, tak šéfku pozdravte a povedzte jej, že ja kvôli takýmto dôvodom u vás vyššie ceny platiť nebudem a vybehol som pred obchod. Vybehol som pred obchod, že ešte tú babku na ulici dobehnem a poviem jej, že ja teraz idem autom do supermarketu a opýtam sa či jej tam nejaké tie maslá a iné veci, čo tu pravidelne nakupuje a čo v chladničke zopár dní vydržia kúpiť do zásoby lacnejšie nemám.
Vybehol som z obchodu a obzerám sa po daždivej ulici, ale babky už nikde. No nič, možno ju tu stretnem nabudúce keď sem znova príde po svoj pravidelný nákup a navrhnem jej to.
Potom som bol v supermarkete, to maslo som kúpil za 1,29 EUR, ďalšie veci tiež lacnejšie a uvedomil som si 3 veci, ktoré mi urobia blbú náladu na zrejme celý tento daždivý deň:
1. to maslo je v našom obchode teraz už o o 89,92% drahšie ako v tom supermarkete. (kým bolo drahšie „len" o 62,79% tak to napodiv nevadilo ani tej babke, ani mne)
2. naša chytrá vláda a primitívne, stádovité média (česť niekoľkým rozmýšľajúcim výnimkám) svojimi neustálym paušálnym omielaním "nevyhnutnosti zvyšovania cien potravín", bez zverejnenia akýchkoľvek serióznych analýz vplyvu zvýšenia cien vstupov - surovín a energií na ceny hotových výrobkov (keď máme napr. výrobok, ktorý sa skladá z 10 surovín a 3 z nich zdražejú o 10%, znamená to, že konečná cena výrobku, vrátane marže sa má zvýšiť o 30%?) vyrábajú obchodníkom podporný marketing a alibi na, z hľadiska miery objekívneho zvýšenia cien vstupov do výroby neúmerné zvyšovanie cien hotových výrobkov. Tým skôr, že dnes majú väčšie marže a zisky supermarkety ako ich dodávatelia - výrobcovia.
3. ale najblbšiu náladu mám z toho, že tá babka (a mnohí ďalší dôchodcovia, ktorí to majú do supermarketu ďaleko) už bude asi až do smrti odkázaná nakupovať napr. to maslo o 90% drahšie ako ja.
Že vraj to vyrieši trh, konkurencia medzi obchodníkmi a spotrebiteľ bude nakupovať tam, kde je to lacnejšie? No, obávam sa, že tá babka a tisíce dôchodcov ktorí sú z dôvodu nedostatočnej mobility odkázaní na malé, lokálne a predražené predajne asi nebudú práve tí spotrebitelia, ktorí to za ten trh vyriešia.
Je ďaleko pravdepodobnejšie, že pod vplyvom tohto "rozumného" zdražovacieho marketingu vlády ceny neúmerne zvýšia aj všetky supermarkety. Lebo oni si povedia presne to isté ako šéfka toho malého obchodu - že „teraz je vhodný čas na zvýšenie cien, lebo všade v správach sa to hovorí, aj vláda stále hovorí, že sa ceny potravín zvyšovať budú". A potom už bude jedno či ste mobilný alebo nemobilný spotrebiteľ, lebo rovnako drahé to bude všade.
