Na druhej strane sme sa dozvedeli, že na tom istom Slovensku a v tom istom čase niekto dokáže tou úplne najprimitívnejšou a najsprostejšou špekuláciou aká existuje, trojnásobným predražením štátnej či verejnoprospešnej zákazky v nádeji, že sa o tom nikto nedozvie náš slovenský svet vrátiť do sveta barbarov.
Hm, pre takých otrlejších len jedna poznámka, lebo aj tí otrlejší majú svoje deti, ktoré môžu ochorieť. Napríklad, keby sa ten jeden milión eur zo zdravotníctva neukradol, ale zostal by tam na liečbu rakoviny detí alebo na charitu, tak koľko detí a ich rodín mohlo prežiť?
No nie žeby sme sa do toho sveta barbarov už dlhé roky nevracali aj omnoho primitívnejšími zlodejinami, ale predsa. Tento týždeň v plnej nahote ukázal Slovensku niečo podstatné. A síce, že by sa Slovensko konečne malo rozhodnúť.
Že by sa Slovensko malo rozhodnúť, ktorou cestou chce ísť do budúcnosti. Alebo aspoň o tom, či vôbec chce ísť do budúcnosti alebo sa chce vrátiť do minulosti a zaniknúť pre neschopnosť spravovať vlastné veci.
