Na tom pánovi Babišovi a politike je zaujímavé hlavne jedno. Pokiaľ by chcel len využiť politiku pre svoj biznis, tak do nej predsa nemusel vstupovať osobne a zakladať stranu. Pri jeho finančných možnostiach by mu úplne stačilo byť štandardným oligarchom a z pozadia kontrolovať ľubovolnú politickú stranu tak, aby robila politiku v jeho prospech. A to úplne bez osobného rizika, lebo v prípade úspechu tej strany by z nej profitoval a v prípade neúspechu by ju mohol nechať padnúť a vsadiť na inú. Lenže on napodiv ide do tej politiky osobne, čo určite nie je pohodlné a navyše na seba berie veľké osobné riziko, lebo kým ako podnikateľ žil v relatívnom závetrí, tak jeho účasť v politike sa môže skončiť iba dvoma spôsobmi. A to buď jeho extrémnou obľúbenosťou, alebo extrémnou neobľúbenosťou zo strany národa, ktorý ho volil aj ktorý ho nevolil. Myslím, že je jasné, že pán Babiš jednoducho nie je typ človeka, ktorého by bavilo v parlamente spať.
Český volič sa zachoval pragmaticky. Na jednej strane rázne odsunul do pozadia doterajšiu útrpnú kvázi pravicu, ktorej základnou agendou nebola prosperita krajiny, ale len neustále vzájomné trhanie sa o korytá, hádky, intrigy a kauzy a na druhej strane napodiv nijako extrémne nenaletel populistickým socialistom (silná pozícia komunistov je v Česku v podstate už tradíciou, takže tu sa nestalo nič zásadne nové).
Český volič si urobil na svojom stole s doterajšími neschopnými stranami rázny poriadok a objednal si na robenie poriadku v správe štátu praxou prevereného pragmatika. Schopného podnikateľa, stratéga a finančníka s menom Andrej Babiš. Neviem ako to dopadne, ale už tá akcieschopnosť a pragmatickosť rozhodovania českého voliča je sympatická a asi aj poučná. Lebo český volič po sklamaní z neschopnej pravice nenaletel populistom, ale začal rozmýšľať. Zostáva mu len držať palce, pozorovať, porovnávať a rozmýšľať čo s voľbami urobíme o tri roky my.
Aby sa to aj u nás dalo nazvať zmenou.
