Samozrejme, že EU uviazla v politickej pasci kolaborácie prerozdeľovačov a finančných špekulantov, ktorí už niekoľko rokov nezarábajú na trhovom riziku, ale len na povinnom ručení daňových poplatníkov za ich straty. Samozrejme, že toto všetko je treba vyriešiť a dať do poriadku a samozrejme, že je kvôli tomu treba nahradiť euroúradníkov ľuďmi so zodpovedným ekonomickým myslením a morálnymi hodnotami.
O tomto všetkom žiaden normálny, súdny človek so zdravým sedliackym rozumom nepochybuje a netreba kvôli tomu byť ani laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu, aby aj jednoduchý človek minimálne tušil, že toto všetko je treba zmeniť a EU ozdraviť návratom k jej pôvodným hodnotám.
Lenže!
Úspech alebo neúspech akéhokoľvek ozdravného megaprojektu sa skrýva práve v tom, kto ho bude manažovať a ako vysoko odborne a morálne kompetentní ľudia ho budú realizovať.
Aj veľké nadnárodné firmy, odkedy je trh trhom a podnikanie podnikaním, prechádzajú veľkými a vážnymi krízami, ktoré ohrozujú ich existenciu, a na riešenie ktorých si najímajú kompetentných a praxou preverených manažérov. Aj napriek tomu sa ozdravné projekty niekedy nepodaria a firmy zbankrotujú, ich majetok sa rozdelí medzi veriteľov a tí s ním rozbiehajú iné, menšie, možno lokálne projekty. Toto všetko sa v živote deje a väčšinou to nie je vôbec spravodlivé voči zamestnancom tých firiem.
Práve preto, že riziká takýchto veľkých projektov sú obrovské (pre investorov aj pre zamestnancov), tak sa ich riadenie nezvykne zverovať kadejakým šuflikantom, ale ľuďom, ktorí už preukázali svoju kvalifikáciu na úspešnej realizácii iných, možno menších projektov.
Ale ešte nikdy som nevidel, nepočul ani nečítal, aby boli do riadenia veľkých rizikových projektov pripustení ľudia, ktorí v menších projektoch domrvili čo mohli, nikdy nič nedosiahli a zlyhali. Aby boli ozdravné megaprojekty zverené ľuďom, ktorí nemajú dobré referencie ani z riešenia menších problémov. Takýchto ľudí by do veľkých projektov pripustil iba šialenec.
K manažérskemu umeniu patrí aj schopnosť presadiť sa v neprajnom prostredí, v ktorom sa plánujú zmeny a získať podstatné záujmové skupiny na svoju stranu, v mene dosiahnutia všestranne výhodného spoločného cieľa - pozitívnej zmeny a reštartu nefunkčného systému. Kto sa nedokáže presadiť a nedokáže nič praktické dosiahnuť na reformovaní malého Slovenska, ten to o to menej dokáže v obrovskej štruktúre akou je EU.
Preto som do EP ochotný voliť iba takých ľudí, ktorí už dokázali prakticky preukázať svoju kompetentnosť v riešení a aspoň čiastočnom vyriešení ekonomických problémov Slovenska a nie takých, ktorí o tom doteraz (aj keď ako pekne) iba rozprávali. Žiaľ, takých ľudí zatiaľ na žiadnej straníckej kandidátke nevidím.
Nezverím predsa niekomu atómovú elektráreň, kto doma nedokázal rozumne prevádzkovať ani veternú vrtuľu.
