Prekvapením včerajška je, že SDKÚ, ktorá sa poslednú dobu už aspoň začínala tváriť ako strana, ktorá sa po interných kozmetických úpravách, ktoré v nej po páde vlády prebehli zaradí k tej pokrokovejšej časti pravice, zaradila prudkú spiatočku a už asi definitívne zakotvila v pravici starej. Na to, ako dlho čakala a svojich voličov naťahovala nevyjadrovaním sa k prezidentskému kandidátovi jej včerajšie vyjadrenie podpory Hrušovskému skutočne stálo zato. Ale má to aj svoju pozitívnu stránku, tie dve zvyšné časti pravice - tá stranícka aj tá nestranícka, občianska časť pravice, aspoň už definitívne vedia kto kam patrí, kto má záujem o lepšiu budúcnosť a komu vyhovuje súčasný stav.
Tou občianskou časťou pravice sú okrem doterajších, z celej pravice (vrátane tej novej) sklamaných nevoličov a bývalých voličov štandardných strán, aj doterajší voliči KDH, Mosta a SDKÚ-DS, ktorí určite pochopili, že zmena v doterajšom "Smerovaní Slovenska" je nutná, a na tejto platforme (bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť a sympatie voči jednotlivým, do budúcnosti orientovaným prezidentským kandidátom), budú ochotní začať spolu kooperovať na realizácii tejto, k prežitiu nevyhnutnej zmeny.
Lebo bez ohľadu na stranícku príslušnosť či stranícke sympatie, voľba prezidenta SR nie je straníckou, parlamentnou voľbou, ale priamou, občianskou voľbou. Zostáva len dúfať, že si to občania uvedomia a nenechajú si svoju nádej na zmenu starou pravicou prekaziť. Zároveň je nutná aj väčšia kooperatívnosť strán novej pravice nielen medzi sebou navzájom, ale aj tým, že budú rešpektovať vôľu občianskych voličov, pokiaľ sa ukáže, že ich vôľa bude väčšinová.
Na ďalšiu príležitosť pre zmenu by sa totiž mohlo čakať sakramentsky dlho a jej cena by mohla byť z dnešného hľadiska nepredstaviteľná.
